71. Voda EKO poučenia z povodní
Život a prostredie na tejto planéte závisí od jej základného kameňa - vody a od životaschopných podmienok na nej.
Pod týmito pojmami si predstavujem zásadné riešenia koncepčného charakteru. Už tu mala tvoriť generácia tvorivých projektantov, architektov, vizionárov, ale nie snílkov a stavačov si vlastných pamätníčkov.
Mali by o krajine a teda aj o ÚP rozhodovať odborníci, s EKO, ENVIRO, vodohospodárskej oblasti a pod. čo dokážu už v štádiu myšlienky, koncepcie územia podporovať princípy trvalo udržateľného prostredia.
Zatiaľ sú to rozličné záplaty výziev, kde sa viac administruje ako realizuje. Stačilo by zatiaľ hospodáriť s vodou na mieste jej vzniku, nesplachovať ju do tokov, tam navyšovať hrádze a opevnenia, aby ani náhodou neunikla do prirodzených podzemných riečíšť, prestať rumpľovať prírodu, rúbať, vysušovať, naháňať chrobač. Aby obce mali svoju vodu so svojho chotára.
Chýbajú mi záplavové zóny za súčasných podmienok,
kde sa dnes dajú jasne zmapovať územia. A hádam existuje aj modelové riešenie záberov záplav, nastavenia prevencia, riešiteľské plány na predchádzanie čo je celospoločenská problematika a výsledky by mali byť premietnuté do všetkých ÚP, medzinárodnej spolupráce. Zatiaľ je v štádiu výhovoriek na globálne otepľovanie. ÚP by mal znieť znaky vylepšení a nie sklonenie hlavy pred daným stavom.
Toto mesto malo kúpeľnú a rekreačnú tradíciu,
Čo z nej zostalo? Prameň Gajdovka, jeden prístrešok z pôvodných kúpeľov. Hanba nielen tohto mesta. Toto je negatívum tvorby mestského prostredia.
Potopy
mohli priniesť aj pozitíva z hľadiska monitoringu území, máp prenesených do ÚP a následne do monitorovaní konkrétnych území a samozrejme je potrebné silne popracovať na preventívnych protipovodňových opatreniach, tie by nemali byť formálne a nasilu, ale súčasťou širšieho konceptu a spolupráce územia.
Nejako často sa mesto potyká s hygienickými podmienkami.
Vyhlasujú sa tu deratizačné honby na hlodavcov, inde zas poľovačky na medvede, líšky, jelene, lenže tu nepomôžu špeciálne zámky, ale nekŕmenie prístupných kontajnerov, disciplína spotrebiteľov. Všetko zatiaľ perfektný supermarket najmä pre hlodavce a hmyz a všežravcov, predstavujú kontajnery s organickým obsahom. Separácia odpadu je fajn ale čo z organickým odpadom čo zhýčkaný nepodarený domáci hospodár ľahostajne vyhadzuje? Čo tak zaviesť pravidlo používaní drezových mlynčekov, drvičiek čo drobný odpad odplaví cez kanalizačnú rúru do čističky, kde to má odborné spracovania a využitie. A samozrejme nevkusné kontajnery ďaviace sa pred vchodmi do činžiakov s príslušným zápachom, neporiadkom okolo. To je len prvodojmové uvítanie! Chýba koncepcia logistiky likvidácie a zberu separátnych surovín, nazývanými smetím, technické priestory.
Kosenie trávnikov
je kontraproduktívne, ak sa tráva vykosuje dohola a zostáva tu len suchá okrová spúšť prehriata, alergikotvorná, bez života. Mimochodom, kto videl v lete na lúkach a zeleni motýľa, rôznorodosť rozkvitnutých kvetov, čo sme mali na každom kroku? Príroda, žila aj na balkónoch. Dnes sú to fajčiarne. A akosi to všetko zvaľujú na oslobodzujúci výrok: globálne oteplenie. A je to! Výhovorka ohrozujúca život na planéte.
Údržba mesta
je na úrovni bezmajiteľstva a je na neho smutný pohľad ako na bezdomovca o ktorého nie je záujem.
Pravidlá
ak by fungovali, bol by systém. Snáď by sa mali zaviesť základné pravidlá na úrovni príprav.
- ÚP súce má snahu zaviesť nejaké regulatívy, tie sú však niekde pod čiarou a neprístupné, či len ťažko, pre investora. Mali by byť definované základné stavebné podmienky podľa zón, krýh.
- Snáď by sa jednotlivé územné kryhy mohli nadefinovať. (povedzme územia delené prirodzené dopravnými komunikáciami vyššieho dopravného významu. Taká pamiatková zóna by mala byť vyznačená v dokumentoch ako výrazne záväzná, čo aj voľajako je, ale pravidlá sú jasnejšie až po styku s Pamiatkovým úradom. Ide o riešenia podkroví, nadstavieb, prelúk, dopravy ale aj riešenia atík, žľabov, prvkov, kde v minulosti v stavebných pravidlách miest fungovali pravidlá nadstrešných žľabov nad ulicami a verejnými priestormi, aby sa bránilo nebezpečiu pri zosune škridlí, snehu, definovali typy krytiny, fasády, farebnosť riešenia portálov obchodov...
- Pravidlá s jasnými podmienkami podľa zón sú súce nadefinované v regulatívnych podmienkach, ale sú neprehľadné a slabo verejnosti známe a aj patrične odignorované počnúc stavebnými úradmi.
- Aj také šírky chodníkov by mali byť záväzné a nie ukrajovaným prvkom a až to musel riešiť zákon, hoci zákonný príkaz nie je riešením, ak chýba riešenie a koncepcia, kde sa nepristupuje k riešeniu najzraniteľnejších skupín, čo sú chodci. A každý je predovšetkým chodec po vlastných, ak už opustil kočík, chodec s kolesami, chodec paličkami, barlami, vozíčkom
- mali by jasne ustanoviť protipožiarne pravidlá, ktorých neujasnenosť a podcenenie viedlo k fatálnym škodám na našich pamiatkach.
V posledných rokoch postihli viaceré slovenské kultúrne pamiatky rozsiahle požiare. Napríklad v roku 2012 zdevastoval oheň hrad Krásna Hôrka. Zámok v Kunerade bol zasiahnutý požiarom v rokoch 2010 a 2018. Požiare v uplynulých rokoch postihli viaceré slovenské kultúrne pamiatky. Hasiči vysvetlili dôvody | Info.sk Ochrana historických pamiatok pred požiarmi je na Slovensku zložitá. Po požiari v Krásnej Hôrke začal celoslovenský audit kultúrnych pamiatok, ktorý hasiči vykonávali do roku 2017. Výsledky tohto auditu však dodnes nie sú známe. Na Trenčianskom hrade napríklad museli hasiči riešiť problémy s neprístupným terénom a nedostatkom kvalitných zdrojov vody. Počet požiarnych hlásičov na hrade zvýšili z 27 na 65 a hrad je teraz zabezpečený aj elektrickou požiarnou signalizáciou. Jedným z najvýznamnejších požiarov v mestskej pamiatkovej zóne na Slovensku bol požiar v Banskej Štiavnici, ktorý vypukol 18. marca 2023. Tento požiar poškodil sedem historických budov, vrátane Slovenského banského múzea a ďalších kultúrnych pamiatok. Požiar zničil strechy domov a poškodil interiéry, čo si vyžiadalo rozsiahle obnovovacie práce. Vlastníci budov museli rýchlo reagovať a zabezpečiť objekty provizórnymi strechami alebo fóliami, aby zabránili ďalšiemu poškodeniu.Riaditeľka Slovenského banského múzea, Zuzana Denková, označila situáciu za veľkú hanbu, ale aj príležitosť na obnovu a zachovanie historických hodnôt. Požiar tiež odhalil nedostatky v poistení a ochrane kultúrnych pamiatok, čo je teraz predmetom diskusií a zlepšení.