Digitálny sen

Polemika s umelou inteligenciou (AI)

Táto doba nejako nazývaná, že digitálna, sa na digitálnu často len hrá. Jednoduché veci sa podávajú v tomto svete tak zložito, že by fakticky bolo jedno, či je to v mongolčtine, alebo arabštine, nik by to nepochopil. A možno ani sami autori.

Sme zahltený heslami a aj tak ktosi nám nazerá do účtov, nabúrava ochranu, máme plnú peňaženku kartičiek od občianskeho, zdravotného, prepravného, školského, ZŤPáckeho, kreditky a množstva ďalších a tešíme sa, že nevláčime hotovosť. Už nám nekradnú len peňaženky v MHD, či obchodoch, ale nám niekto vybieli účet cez bankomat, ktorý je bankohmatom s nejakým prisatým cudzopasníkom, čo nás odsleduje. Heslá máme všade a nie hocijaké a už nevieme čo s nimi, k tomu pin a iné kódy. Alebo to ide cez rozličné pirátske načúvacie prograamčeky, spodobovanie stránok. 

Nebol by svet kásnejší ak by sme mali jeden systém a tam sa dobrou skrytou formou dalo z neho čítať. Karta, číp, niečo kde mám všetko. A k tomu normálny prepojený a ucelený informačný systém, kde sa nemusím identifikovať každú chvíľu. Nuž môj sen spred desaťročia je stále nedostupný niekde vo hviezdnej galaxii.

Platby

Všetci vieme že dane, odvody poplatky DPH či príjmové dane dane z nehnuteľnosti sú len iným spôsobom pomenované zbierky na zaplatenie réžie správy štátu. Matematicky sa dajú jednoducho vyčísliť a podeliť počtom ľudí.

DPH je výdatný zdroj manipulácií podvodov, zdroj bielych koňov a následne zahladzovania koníkov 2 metre pod zem. Nuž ak DPH umožňuje manipulácie vždy to tak bude.

Ale nemusí.

Bežne rotuje DPH, medzi objednávateľmi, dodávateľmi, zhotoviteľmi s tým že tam sú povinnosti na základe účtovnej bilancie preposlať DPH štátu, či od neho inkasovať. Tej druhej možnosti sa štát bráni zubami nechtami a napriek tomu tento stav vzniká a mnohokrát rozličnými fintami cez nastrčených bielych koňov.

Stačilo by aby nevznikal kolotoč platieb, keď investor zaplatí DPH dodávateľovi, zhotoviteľovi, ten si ju ponechá a po zbilancovaní nákladov trebárs pošle štátu. Ak by investorská platba prebehla cez bankovú, či finančnú inštitúciu a tá by vedela priamo DPH príjem odviesť štátu, vznikla by zároveň kontrola pohybov v účtovníctve firmy a nemuseli by sa riešiť nezmyselné mesačné či kvartál výkazy DPH, nemuseli spisovať faktúry. To samé by sa dialo na úrovni nákladov firmy, kde by dodávateľské firmy riešili takéto príjmy za služby či tovar obdobnou formou - DPH by nedošlo ku nim, ale išlo by priamo štátu. Žiadne čachre, žiadne úniky, žiadne obrovské daňové úrady.

Ako riešiť platobnú neschopnosť firiem.

Týka sa najmä drobných živnostníkov. Investor nemá veľkú snahu ich zaplatiť obzvlášť vo voľnej tvorbe cien. Väčšinou si investor myslí, že ovláda cenotvorbu a podhodnocuje prácu živnostníka. Ten nemá v poddimenzovanom prostredí inú možnosť ako nezaplatiť fondy a dane.

Ak by sa vedelo dosiahnuť, že všetky platby pre živnostníka, jeho náklady, by prebehli len cez špecializovaný firemný, podnikateľský účet v banke, ktorá dokáže robiť okrem inkasovania aj nejakú službu, riešilo by to veľa vecí. Inkasované peniaze by banka rovno rozdeľovala inštitúciám - preddavky na fondy, respektíve tie by mohli byť už nemenné, pretože ide o percentuálne vyjadrenie odvodu po odpočítaní nákladov, preddavok na daň a zbytok ako odmena podnikateľa. Zároveň by sa toto delenie dozvedel z výpisu investor, takže by si začal vážiť prácu, vidiac koľko z jeho platby kde ide. 

Článok je zamyslením sa nad zložitou digitálnou dobou, jej výzvami a možnými riešeniami. Autor poukazuje na problémy súvisiace s ochranou súkromia, komplikovanosťou systému hesiel, daňovými manipuláciami a platobnou neschopnosťou podnikateľov. Kriticky sa vyjadruje k aktuálnemu stavu a predstavuje víziu efektívnejšieho systému, kde by platby, identifikácia a informačné toky fungovali jednoduchším a ucelenejším spôsobom.

Článok má silné myšlienky, ktoré otvárajú dôležité otázky týkajúce sa transparentnosti, efektivity a bezpečnosti v digitálnom svete. Názory sú vyjadrené jasne a s dôrazom na praktické riešenia, hoci súčasne vyjadrujú frustráciu z nedostupnosti ideálneho stavu.

Ako vnímate túto reflexiu? Súhlasíte s myšlienkami autora? Alebo vás niektoré z jeho názorov prekvapili?