2. Ploty naše každodenné

Tuším žiaden tvor sa natoľko nezaizoloval pred zbytkom sveta ako človek. Postavil si ohrady, ploty, hraničné ploty, postavil stráže, (vojská, SBS) monitorovacie veže, (hradobné veže, radary), nastavil pravidlá (colnice, ekonomické sankcie) aby sa chránil, chránil pre niečím, čo mu vadí, je mu cudzie, alebo, aby aj sám nemohol inde (železná opona).

Mesto, hádam by mohlo byť aj otvorené pre ľudí a aj bývanie by mohlo byť vľúdnejšie, než oplotené mestské sídliská, sídla rodinných domov s hromadou áut a nie hocijakých značiek pre nimi. Izolované oplotené detské ihriská a deti preliezajúce plot. Trochu čudný telocvik v čase mimoškolskom. Spoza plotu pokrikujúci rodičia. Izolovanosť, sociálna apatia, chlad, psycho problémy, fyzická apatia, mľandravosť, čo spôsobuje nárast civilizačných chorôb, devastácia prírodného prostredia, egoistický konzum, nevraživosť, ľahostajnosť, nulová empatia sú novodobé problémy, cez ktoré sa ľudstvo nevie dostať. A ani sa pre svoju ľahostajnosť a ignorantsvo nikdy nedostane.

Mestské časti a ich jednotlivé funkčné, ale aj nefunkčné časti sú oplocované, strácajú mestskú kontinuitu, sú bariérami pre človeka. Nie je nič horšie, ak sa človek, chcejúci sa niekde dostať, narazí na plot a tomu nieto konca. Ono plot sa nekreslí ani do navigačných ani do orientačných máp a tak je pre návštevníkovu o "zábavu", neznalého domáceho prostredia, postarané. Čudoval by som sa, že by sa druhýkrát vybral na náučno poznávaciu trasu takýmto mestom.

Oplocujeme areály, školy predajne, bytové zoskupenia, sídliská. Pozrime však do zakázaného územia do zázemia potravinového supermarketu a vidíme chaos smetiskových nádob, sklad krabíc, paliet. Hygienické míny. Školské ploty a zamknuté vráta, brániace športovaniu a my hľadáme cestu mládeže ku športu... Oplocujeme a staviame vysoké ploty medzi susedmi, len aby sme ich nevideli a hlavne oni nás a pritom domky, kladieme tak blízko, že susedia cítia, čo sa kde varí a aký televízny kanál sledujú. Oplocujeme verejné parky, vraj pred asociálmi, namiesto toho, aby sme riešili asociálov, a najmä ekonomické príčiny tohto stavu, pretože tí sa presťahujú inde.

Ploty nás izolujú nie spájajú. Ploty mi vadia aspoň na tých verejných plochách. 

Ploty by mali byť súčasťou stavebných konaní a v objektovej stavbe každej stavby v meste, pretože nad drobnými stavbami, kde dnes sú zahrnuté, sa stráca nad nimi kontrola architektonická, urbanistická, koordinovanosť, myšlienka. Ploty zúfalo parcelujú priestory dezorientujú a sú prekvapeniami.

Ploty sa mnohokrát stávajú paškvilom, bariérou v urbanizme mesta. Namiesto integrity, slúžia pre izoláciu fyzickú, ale izolujú aj sociálne a spoločensky. Izolácia, zámky, ploty, bariéry, všade číhajúce kamery, strach sú prejavom čohosi, čohosi nedobrého. Izolácia prenikla do fyzična, ale aj do duše, všade.

Akiste niekde sú potrebné, ale ohradzovať parkoviská, detské ihriská a seba samého, je ukazovateľom niečoho zlého. Lebo prídu ploty aj do lesov, na lúky, na hranice. Parky už oplotené máme.