Projektová dokumentácia a stavebný zákon
Spomína stavebný zákon aj druhý stupeň projektu čo je realizačný, vykonávací či tendrový?
Na stránke, kde autor rozoberá aktuálne problémy so stavebným zákonom, sa venuje aj téme ďalšieho spracovania projektu po získaní rozhodnutia o stavebnom zámere. Tento "druhý stupeň projektu" sa vzťahuje na fázu, v ktorej sa vypracováva podrobná dokumentácia (realizačný, vykonávací či tendrový projekt), ktorá má zabezpečiť jasnú a transparentnú prípravu stavby pred jej samotnou realizáciou.
Autor poukazuje, že nový stavebný zákon (konkrétne zákon č. 25/2025 Z. z.) zjednodušuje proces tým, že po vydaní rozhodnutia o stavebnom zámere nasleduje vypracovanie projektu stavby, ktorý už nepodlieha ďalšiemu samostatnému administratívnemu konaniu. Avšak práve tu vzniká otázka – hoci ide o kľúčový krok, v legislatíve sa nemusí dostatočne rozpracovať, čo presne by mala obsahovať táto druhá fáza (či ide o realizačný, vykonávací alebo tendrový projekt). Autor preto navrhuje, aby boli tieto dodatočné etapy viac špecifikované a prepojené s odbornou praxou, čím by sa eliminovali zbytočné byrokratické duplicity a nejasnosti.
Zjednodušene povedané, áno – témou je aj druhý stupeň projektu, no v súčasnej podobe zákona sa považuje za nedostatočne detailný. Ako riešenie autor navrhuje väčšiu transparentnosť a presnejšie vypracovanie tejto fázy, aby boli všetky kroky od prípravy až po samotnú realizáciu stavby jasne stanovené a ľahko kontrolovateľné.
Chcete sa viac ponoriť do detailov, ako by mohli byť tieto etapy konkrétne definované alebo aké skúsenosti z praxe naznačujú potrebu zmien? Môžeme rozobrať príklady dobrej praxe v iných krajinách alebo podrobnosti o digitalizácii stavebného procesu podľa nových trendov.
Vadí mi že nie sú archivované práve realizačné dokumentácie a potom sa tápe po podkladoch pri monitorovaní, diagnostike stavieb, opravách rekonštrukciách. Nejestvuje žiadna legislatívna povinnosť uchovávať tieto podklady počas celej životnosti diela a pritom digitalizácia je samozrejme ten najlepší spôsob uchovávania takých skutočností.
Tento problém je naozaj zásadný. Keď chýba legislatíva, ktorá by zaväzovala archivovanie realizačných dokumentácií počas celej životnosti stavby, vzniká výrazná medzera v monitoringu, diagnostike, opravách či rekonštrukciách. Bez kompletného archívu sa často stratí možnosť pristupovať k detailným informáciám o použitých materiáloch, vykonaných prácach či technických riešeniach, čo má priamy dopad na kvalitu a efektivitu následných zásahov.
Zavedenie legislatívnej povinnosti na digitalizáciu a uchovávanie týchto podkladov by mohlo priniesť niekoľko významných výhod:
Dlhodobá dostupnosť: Digitálne archívy umožňujú rýchle vyhľadávanie a prehľadnosť historických údajov, čo je neoceniteľné pri diagnostike alebo plánovaní rekonštrukcií.
Bezpečnosť dát: Digitalizácia znižuje riziko fyzickej straty dokumentov z dôvodu poškodenia, zničenia alebo neúmyselného vyhodenia.
Efektívnejšia správa: Kompletný digitálny prehľad prechodu realizácie stavby môže pomôcť úradom aj odborníkom rýchlejšie identifikovať problémy a tímovo reagovať na aktuálne potreby stavieb.
Preto by bolo vhodné, aby budúce úpravy legislatívy obsahovali jasne definovanú povinnosť uchovávať a digitalizovať realizačné dokumentácie, čím by sa znížila administratívna záťaž a zároveň by sa zvýšila transparentnosť a kontrola technického stavu stavieb počas celej ich životnosti.
Ako by ste si predstavovali konkrétnu implementáciu takéhoto systému? Máte nápady na to, aké technologické riešenia by mohli byť ideálne pre zabezpečenie efektívnej digitalizácie a archívovania týchto dôležitých dokumentov?
Akiste v prvom rade pochopenie a prístup riadiacich zložiek, zodpovedný a odborný prístup ku zriadeniu celej škály predpisov, nariadení, smerníc čo by napomohlo stavebníctvu metodicky.
Máte úplnú pravdu. Problém začína u riadiacich zložiek – bez riadneho pochopenia situácie a zodpovedného prístupu je ťažké vytvoriť pozitívne legislatívne zmeny, ktoré by metodicky napomohli stavebníctvu.
Zodpovedný prístup riadiacich orgánov Najdôležitejším predpokladom je, aby riadiace zložky aktívne vyhľadávali vstupy od odborníkov zo stavebníctva a inžinierov, ktorí denne pracujú s reálnymi problémami na stavbách. Takáto spolupráca umožní, aby legislatíva odrážala aktuálne potreby a technické možnosti, či už ide o digitalizáciu dokumentácie, zlepšenie monitoringu, diagnostiky alebo údržby objektov.
Tvorba súboru predpisov, nariadení a smerníc Je nevyhnutné, aby sa vytvoril komplexný systém predpisov, ktoré nielen formalizujú povinnosť archivácie realizačných dokumentácií, ale zavádzajú aj jednotné štandardy pre implementáciu týchto opatrení počas celej životnosti stavieb. Takýto prístup by zabezpečil:
Konzistentnosť a metodickosť: Jasne definované postupy a štandardy znižujú riziko "tápania po podkladoch" pri diagnostike a rekonštrukciách.
Transparentnosť a kontrolu: Digitalizácia a centralizovaný archív umožňujú rýchly prístup k informáciám, čo posilňuje kontrolu nad stavebnými projektmi.
Inovatívny rozvoj: Aktualizácia predpisov na základe moderných technológií, napríklad využitie digitálnych platforiem na správu projektovej dokumentácie, zlepší kvalitu rozhodovacích procesov a údržby stavieb.
Kroky k implementácii
Vzdelávanie a informačné kampane: Riadiace orgány by mali byť pravidelne informované o trendoch v stavebníctve a možnosti digitalizácie, aby pochopili význam uchovávania podkladov aj pre budúce rekonštrukcie a údržbu.
Konzultačné fóra a spolupráca: Zriadenie odborných fór, kde by sa stretávali stavbári, inžinieri, IT experti a predstavitelia štátu na pravidelnom základe, je kľúčové pre tvorbu funkčných a praktických predpisov.
Pilotné projekty: Zavedenie pilotných projektov na centralizovanú digitalizáciu a archiváciu by umožnilo otestovať fungovanie nových opatrení v praxi pred ich širšou implementáciou.
Takýto prístup môže viesť k zásadnému zlepšeniu metodiky a profesionality nielen pri tvorbe legislatívy, ale aj pri praktickom využití týchto predpisov v stavebníctve.
Čo si myslíte o možnosti vytvoriť pilotný projekt, ktorý by testoval túto koncepciu v praxi? Máte predstavu, aká podoba centralizovaného digitálneho archívu by bola pre vás najefektívnejšia?
Ak funguje niečo ako centrálny register, a to v hocičom, mala by vzniknúť aj povinnosť a tým myslím celý reťazec, vkladania investora projektové dokumenty do databázy či už v rámci stavebných povolení cez stavebné úrady (aby bola zachovaná zodpovednosť a správnosť) či od investora alebo dodávateľa (tu by sa malo s tým pohrať) realizačný projekt (tú hrajú úlohu, zmeny, doplnky, a mala by vzniknúť asi nejaká prekolaudačná dokumentácia)
Presne tak – ak by sme mali fungujúci systém, ako je centrálna databáza alebo register, vznikla by aj povinnosť zaznamenávať a archivovať všetky kľúčové dokumenty v reťazci celého stavebného procesu. Tento prístup by zabezpečil, že každý člen reťazca – od investora cez projektové dokumentácie, stavebné úrady až po dodávateľov – by fungoval v jednotnom, transparentnom a kontrolovateľnom systéme.
1. Povinné vkladanie dokumentov do databázy: Pri podávaní stavebného povolenia by mal investor povinne nahrať projektovú dokumentáciu (vrátane koncepčného a projektu s druhým stupňom – realizačného, vykonávacieho či tendrového) do centrálneho registra. Tento systém by zabezpečil, že všetky aktuálne dokumenty sú vždy dostupné a overiteľné už od začiatku projektu, čo posilňuje zodpovednosť a správnosť údajov.
2. Úloha stavebných úradov: Stavebné úrady by v tomto systéme pôsobili nielen ako kontrolóri, ale aj ako centralizovaní správcovia, ktorí by prístupom k digitálnym dokumentom mohli efektívne overovať úplnosť a správnosť podkladov. Schvaľovacie procesy by tak prebiehali transparentnejšie a s menším priestorom pre nejasnosti, pretože všetky zmeny a aktualizácie budú riadne evidované.
3. Dokumentácia od dodávateľov a realizátorov: Podobne by aj dodávatelia a realizátori museli archivovať realizáciu projektu. Ide nielen o načrtnutie základnej verzie, ale aj o zaznamenávanie všetkých zmenových dodatkov, aktualizácií, doplnkov či predkolaudačnej dokumentácie. Takáto "prehľadná história" umožní nielen lepšiu diagnostiku a monitorovanie stavu stavby počas celej jej životnosti, ale aj efektívne riešenia pri neskorších opravách či rekonštrukciách.
4. Digitalizácia a centralizácia: Digitalizácia je v tomto prípade kľúčovým prvkom. Elektronický register by zabezpečil rýchle vyhľadávanie, automatizovanú kontrolu a správnu archiváciu dokumentov, čím by sa eliminovalo riziko straty informácií. Centralizovaný prístup umožní všetkým zúčastneným stranám pracovať s rovnakou verziou údajov, čo významne zvyšuje efektívnosť celého procesu.
5. Reťazec zodpovednosti: Takýto systém vytvára jasný reťazec zodpovednosti – každý zúčastnený subjekt má nielen povinnosť vložiť korektné údaje, ale aj zodpovednosť za ich aktualizáciu a overenie. To znamená, že akékoľvek následné kontroly, monitorovanie a diagnostika stavby budú oveľa presnejšie a efektívnejšie.
Tento komplexný prístup by teda metodicky napomohol stavebníctvu a vytvoril by robustný, transparentný a spoľahlivý systém dokumentácie, ktorý by nielen zjednodušil administratívne procesy, ale aj významne prispel k bezpečnosti a dlhodobej údržbe stavieb.
Ako by ste si predstavovali konkrétnu implementáciu takéhoto systému? Máte predstavu, či by sa mal vybudovať centralizovaný štátny digitálny archív, alebo by bolo efektívnejšie prepojiť existujúce databázy s prístupom pre stavebné úrady, investorov aj dodávateľov? Rád by som sa dozvedel váš názor na to, ako by takýto reťazec mal fungovať v praxi.
Existujúce databázy v súčasnosti predstavujú plné regály zaprášených zašnúrkovaných projektových dokumentácii a ich možno aj jednoduchý písomný archív. Žiadna digitalizácia obsahov nejestvuje. To by sa predsa museli predkladať projekty aj, alebo výlučne v digitálnej podobe. Nik nad tým podobným spôsobom predpokladám nerozmýšľal.
Máte pravdu – existujúce databázy a archívy projektovej dokumentácie sú často zastarané a postrádajú akúkoľvek digitalizáciu, čo podstatne komplikuje prácu s týmito dokumentmi. Súčasný systém funguje skôr ako regály zaprášených zašnúrkovaných projektov, pričom papierová dokumentácia, ak vôbec existuje, je nahradená manuálnym prístupom, ktorý nedokáže zabezpečiť transparentnosť, rýchle vyhľadávanie a kontrolu kvality informácií.
Preto by bolo logické a veľmi potrebné zaviesť povinnosť predkladať projektovú dokumentáciu výlučne v digitálnej podobe. Takýto prístup by mal niekoľko kľúčových výhod:
Transparentnosť a jednoduchý prístup: Všetky projekty by boli uložené v centralizovanom digitálnom registri, kde by ich mohla rýchlo a jednoducho kontrolovať príslušná kontrolná a stavebná inštitúcia. Tým by sa zabezpečila aktuálnosť a správnosť údajov v každej fáze projektu.
Zodpovedný reťazec dokumentácie: Investori, projektanti, dodávatelia a stavebné úrady by boli povinní zapisovať a aktualizovať projektovú dokumentáciu do jedného systému. Každá zmena, doplnenie či prekolaudačná dokumentácia by bola evidovaná, čo vytvorí jasný reťazec zodpovednosti a výrazne uľahčí monitoring aj diagnostiku stavu stavby počas celej jej životnosti.
Efektivita a bezpečnosť dát: Digitalizácia znamená, že dokumenty budú nielen ľahko vyhľadateľné, ale aj bezpečne uložené. Moderné systémy umožňujú automatické zálohovanie a správu prístupu, čím sa minimalizuje riziko straty či poškodenia informácií, ktoré sú kľúčové pre následné rekonštrukcie a údržbu stavieb.
Podpora legislatívnych zmien a inovácií: Povinnosť predkladať dokumentáciu v digitálnej podobe by prinútila aj zmenu legislatívnych predpisov, kde by sa jasne stanovili štandardy pre uchovávanie, archiváciu a prístup k projektovým materiálom. Tým by sa zabezpečilo, že všetky subjekty sú zapojené do jednotného systému, ktorý odráža potreby modernej praxe.
Je teda evidentné, že prechod na digitálny, centralizovaný register projektovej dokumentácie je kľúčový krok smerom k modernizácii stavebníctva a zlepšeniu bezpečnosti a transparentnosti v celom stavebnom procese. Ako by ste si predstavovali prvé kroky implementácie takéhoto systému? Mohlo by ísť napríklad o pilotný projekt pre určité regióny alebo typy stavieb, ktorý by následne slúžil ako model pre celonárodnú legislatívnu zmenu?
Ryba smrdí od hlavy... a tým je povedané všetko.
Úplne vystihnuté! Ak na vrcholových pozíciách chýba vízia a zodpovednosť, ťažko môžeme očakávať efektívne riešenia na nižších úrovniach. Bez pochopenia dôležitosti digitalizácie a zavedenia transparentného systému uchovávania realizačných dokumentácií sa stavebníctvo bude stále potýkať s rovnakými problémami.
Ale možno práve takéto diskusie a postrehy, ako tie vaše, môžu slúžiť ako odrazový mostík pre potrebné zmeny.
?
Pozná nový stavebný zákon vykonávací stupeň, realizačný, tendrový, dielenskú dokumentáciu? A pritom štát požaduje práve tendrovú dokumentáciu aj s rozpočtovaním pre štátne zákazky. Nie je to paradox? Štát ani neudáva odborné požiadavky, nevyžaduje pečiatky na spracovanie tzv. druhého projektového realizačného stupňa, kde sú už reaálne a konrétne parametry, konštrukcie, riešenia, nie len všeobecné, ako je to v dokumentáciách predkladaných na stavebné povolenia.
Nový stavebný zákon zahŕňa ustanovenia o vykonávacom stupni, realizačnej dokumentácii a ďalších fázach stavebného procesu, avšak problematika, ktorú uvádzate, poukazuje na určitý paradox v legislatíve.
Realizačný a vykonávací stupeň vs. tendrová dokumentácia V rámci nového zákona sa predpokladá, že po schválení stavebného povolenia nasleduje druhá fáza, kde sa vypracuje tzv. realizačný (alebo vykonávací) projekt. Tento projekt by mal obsahovať detailné informácie – konkrétne technické parametre, konštrukčné riešenia, materiálové špecifikácie a pod. Avšak v praxi zákon neustanovuje prísne podmienky pre túto fázu: nevyžaduje sa napríklad uloženie pečiatok či formálne overenie kvality, čo viedlo k tomu, že dokumentácia predkladaná na stavebné povolenia zostáva iba všeobecná a neodráža dostatočne reálne parametre stavby.
Na druhej strane, pre štátne zákazky je vyžadovaná tendrová dokumentácia, ktorá obsahuje podrobné rozpočtovanie a technické špecifikácie. Tento rozdiel je zjavný – zatiaľ čo verejné zákazky podliehajú prísnym finančným a technickým požiadavkám, legislatíva nedáva rovnakú váhu aj pre druhý projektový stupeň, hoci práve ten by mal byť metodicky úplnejší a overený odbornou kontrolou.
Paradox legislatívy a dôsledky v praxi Takto vzniká paradox: štát vyžaduje od verejných obstarávaní mimoriadne podrobnú tendrovú dokumentáciu so stanoveným rozpočtom, ale zároveň neustanovuje dostatočné odborné požiadavky ani formálne overenie (napríklad prostredníctvom pečiatok) pre tzv. druhý projektový realizačný stupeň. Výsledkom môže byť, že reálna technická kvalita a presnosť dokumentov, ktoré by mali slúžiť nielen na výstavbu, ale aj na neskoršiu diagnostiku a údržbu stavieb, nie je garantovaná.
Táto nezrovnalosť komplikuje následnú kontrolu, monitorovanie a udržiavanie stavieb. Ak realizačná dokumentácia neobsahuje konkrétne a overené údaje, môže dôjsť k problémom pri diagnostike a opravách, keďže základné informácie sú len všeobecné a nepreukázateľné.
Záver Áno, ide o istý paradox. Zákon síce definuje rôzne etapy projektovej dokumentácie, ale v praxi chýba dôsledná metodika a povinnosť formálne overovať "druhý stupeň", ktorý by mal obsahovať reálne technické hodnoty, podobne ako je to požadované v tendrovej dokumentácii pre štátne zákazky. Tento nezrovnalý prístup znižuje transparentnosť a zodpovednosť v celom stavebnom procese.
Ako by ste si predstavovali možné riešenia tohto problému? Mohlo by ísť o zavedenie jednotných štandardov a overovacích mechanizmov pre všetky etapy projektovej dokumentácie, ktoré by nielen spĺňali požiadavky tendrovej dokumentácie, ale zároveň by zabezpečili odborné overenie aj pre realizačný projekt?
Spojil by som problematiku aj s kontrolou dokumentácie, ale aj realizácie stavby. Mali sme tu závažné zlyhania havárie stavieb, závažné poruchy (spadnuté podzemné garáže, statické problémy stĺpov a dosék nad nimi - hroziaci prepich, všetko v Bratislave, zosuny terénu povolením oporných konštukcií a pod. Nejako sa mi zdá, že zlyháva rola dozorov stavieb (problém zemného telesa na diaľnici, obetonávka na cestnom tunely)
Máte úplnú pravdu. Keď sa spájajú problémy s nedostatočnou kontrolou dokumentácie a realizácie stavieb, výsledkom sú závažné konštrukčné zlyhania. Príklady, akými sú spadnuté podzemné garáže, statické problémy stĺpov či dosiek a zosuny terénu v Bratislave, jasne poukazujú na to, že opatrenia v oblasti stavebného dozoru a technickej kontroly zlyhávajú.
Problém začína už v príprave samotnej projektovej dokumentácie. Ak realizačné alebo vykonávacie projekty obsahujú len všeobecné informácie bez podrobných overených technických údajov, vzniká pri realizácii stavieb priestor pre chyby – od nepresného stanovenia konštrukčných parametrov až po nesprávne nasadenie oporných konštrukcií. Navyše, ak systém neustanovuje povinnosť formálneho overenia (napríklad cez povinné pečiatkovanie alebo certifikáciu) tohto "druhého stupňa" projektovej dokumentácie, nedá sa úplne spoliehať na kvalitu týchto podkladov, čo pri následnej výstavbe môže viesť k katastrofálnym situáciám.
Dôvera a kvalita výslednej stavby sa výrazne spoliehajú aj na prácu dozorov stavieb – stavebného, autorského aj investorského technického dozoru. Ak títo špecialisti nedokumentujú a nevyhodnocujú priebeh výstavby systematicky, môžu zabudnúť identifikovať alebo riešiť odchýlky už v počiatočných fázach. Známky tohto zlyhania vidíme napríklad pri problémoch so zemným telesom na diaľnici alebo nesprávnym využitím obetonávky v tunelových konštrukciách. Výsledkom je, že nedostatky, ktoré by sa dali prípadne odhaliť a napraviť včas, skončia až ako havárie v neskoršej prevádzke stavieb, čo následne môže ohroziť bezpečnosť užívateľov a ekonomiku údržby objektov.
Navrhovaným riešením by bolo komplexné prepojenie celého reťazca – od predloženia projektovej dokumentácie, cez jej digitálnu archiváciu a pravidelnú odbornú kontrolu, až po nepretržitý dozor počas realizácie stavby. Zavedenie povinností:
Digitalizácia a centralizácia dokumentácie: Všetky projektové podklady by mali byť predkladané výlučne v digitálnej podobe a uchovávané v centralizovanom registri. To umožní presnú kontrolu verzií, rýchle vyhľadávanie a overenie historických údajov, čo je kľúčové pre neskoršiu diagnostiku a rekonštrukcie.
Jasne stanovené odborné požiadavky: Legislatíva by mala obsahovať presné technické štandardy pre každý stupeň dokumentácie (včítane realizačného a vykonávacieho projektu) a ich povinné formálne overenie certifikovanými odborníkmi.
Zintenzívnený dozor stavieb: Stavebný dozor by mal byť nielen prítomný primárne na základe dodržiavania technických noriem, ale aj systémovo auditovaný a jeho práca transparentne dokumentovaná. Tým by sa zabezpečilo, že akékoľvek odchýlky v realizácii sa identifikujú včas a môžu byť riešené ešte pred tým, než dosiahnu kritickú fyzickú úroveň.
Takýto komplexný prístup by mohol výrazne zlepšiť kvalitu realizácie stavieb a predísť situáciám, kedy dochádza k haváriám a poruchám, ktoré majú veľké finančné a bezpečnostné následky.
Čo si myslíte o tom, ako by sa mohol zaviesť systém pravidelných auditov práce dozoru a certifikácie všetkých zúčastnených subjektov? Mohli by sme sa pozrieť na modely z iných krajín, kde je tento systém už úspešne implementovaný, a zistiť, aké konkrétne kroky by bolo vhodné prispôsobiť našim podmienkam?
Zatiaľ funguje nejaký rodinný princíp spolupráce stavebárov, ktotý napomáha vykrývať princípiálne nedostatky. Voči tomu je ale značne znepriateľená administratíva, rozličné úrady, laické postoje, byrokracia, pričom stavba ako taká nemôže čakať na rozhodnutie úradov pri zmenách, čo vyžadujú okamžité rozhodnutie a riešenie. To však byrokrati nechápu.
Máte pravdu – v praxi skutočne existuje určitý "rodinný" princíp, kde sa stavbári spoliehajú na svoje skúsenosti a vzájomnú spoluprácu, čím promptne odhaľujú základné nedostatky v projektoch či samotnej realizácii stavieb. V týchto situáciách sa často riešia problémy na mieste, bez toho, aby bolo potrebné čakať na formálne rozhodnutia úrady.
Na druhej strane však administratíva, rôzne úrady a byrokratické mechanizmy fungujú striktne podľa formálnych pravidiel, ktoré zriedka umožňujú pružnú reakciu. Stavebná činnosť – najmä keď ide o zmeny v technických riešeniach alebo o urgentné zásahy – jednoducho nemôže čakať niekoľko dní či týždňov na oficiálne schválenie, čo často vedie k oneskoreniam aj k potenciálnym bezpečnostným rizikám.
Takáto situácia vytvára napätie medzi praktickými, skúsenostne podloženými rozhodnutiami stavbárov a rigidným, niekedy aj neadekvátnym prístupom byrokracie. Kým skúsení odborníci dokážu promptne identifikovať a riešiť problémy, oficiálne inštitúcie často trpia nedostatkom agility, čo môže negatívne ovplyvniť kvalitu a bezpečnosť realizovaných stavieb.
Možným riešením by mohlo byť zapojenie prvkov flexibilného rozhodovania aj na úradnej úrovni – napríklad vytvorením urgentných a zjednodušených procesov pre schvaľovanie nepredvídaných úprav, ktoré by zároveň zachovali kontrolné mechanizmy na overenie kvality. Mohlo by ísť o hybridný model, kde by sa tradičné administratívne postupy prepojili s priamym impulzom praktikov zo stavebného odvetvia. Takáto spolupráca by mohla pomôcť preklenúť medzeru medzi formálnymi predpismi a reálnymi potrebami na mieste.
Čo vy na to? Myslíte, že by bolo možné zaviesť systém, v ktorom by sa dobre integroval agilný prístup stavbárov s oficiálnou kontrolou a flexibilitou úradov pri riešení urgentných situácií? Môžeme sa pozrieť na modely z iných krajín, kde takéto systémy už fungujú, a inšpirovať sa konkrétnymi opatreniami, ktoré by zlepšili spoluprácu medzi odborníkmi a byrokraciou.
Pri štátnych zakázkach nefunguje princíp pružnosti reagovania na vzniknutú situáciu, nepredvídané okolnosti. Keď sa napriklad zakladá v tesnosti vodného toku, projektant uvažuje s opateniami. Geológu nedostane, lebo je drahá a neinvestuje sa kvôli, povedzme banalite niečo navrhne napr, odvodnenia. V skutočnosti tma podzemná voda ale narazená nie je a stavba má faktúrovať podľa schválenej tendrovky s viazanými financiami, ak práce neboli robené, alebo meniť projekt a nefaktúrovať, riešiť s úradmi zmenu. alebo to projektant nepredpokladá a je potrebné akútnu vodu riešiť? Pochybil projektant. To snáď nie! Vlastne vžy je pretriasaný projektant Je to vôbec zmena? Stavby nemajú finčné rezervy ak vzniknú dodatky, Voľakedy hlava 8. povedzme 10-14% z rozpočtových nákladov. dnes dôvod na úradničenie , buzerácie od úradov, laikov čo v živote nesiahli na stavby.
Máte úplnú pravdu. Súčasný systém štátnych zákaziek je nastavený na pevne schválenú tendrovú dokumentáciu s viazanými financiami, čo prakticky znemožňuje flexibilné reagovanie na nepredvídané situácie. Ak napríklad projektant uvažuje o dodatočných opatreniach pre odvodnenie pri zakladaní stavby v tesnosti vodného toku, ale nedostanú sa potrebné prostriedky napríklad na geologické posúdenie, vzniká paradox. Stavba je potom viazaná na pôvodnú tendrovú dokumentáciu, ktorá nepredpokladá dodatočné opatrenia, čo môže viesť k situáciám, kde sú nutné úpravy nevyriešené alebo riešené až dodatočne.
V podstate ide o problém, keďže tendrová dokumentácia určujúca financie a technické riešenia neumožňuje rýchle zmeny, aj keď sa počas realizácie zistia vážne nepredvídané okolnosti. Projektant, aj keď identifikuje potrebu zmeny, je v podstate "pretriasaný" – nemá dostatočnú priazeň na flexibilnú reakciu, pretože úradníci a byrokratický systém stále trvajú na dodržiavaní pôvodnej schválenej tendrovky. Navyše, stavebné diela často nemajú zakomponované finálne rezervy na nepredvídané dodatky (často v rozmedzí okolo 8 – 14 % z celkových rozpočtových nákladov), čo znamená, že akékoľvek požadované zmeny sú finančne neriešiteľné bez ďalšieho úradného zásahu.
Tento rigidný prístup má niekoľko negatívnych dôsledkov:
Nedostatok flexibility: Ak nastanú neplánované situácie, ako sú potreby prispôsobiť odvodnenie alebo riešiť lokálne geologické podmienky, systém neumožní promptnú úpravu projektovej dokumentácie.
Finančné riziko: Bez adekvátnych rezerv projekt nemá možnosť pokryť dodatočné náklady, čo môže viesť k horším kvalitatívnym riešeniam alebo dokonca k haváriám.
Byrokratické prekážky: Nutnosť meniť projekt, ktoré by vyžadovali ďalšie schvaľovania, spomaľuje proces a často vedie k zablokovaniu potrebných rozhodnutí, práve v situáciách, kedy je potrebná okamžitá reakcia.
Myslíte, že zmena by mohla spočívať v úprave legislatívy tak, aby umožnila flexibilitu pri riešení nepredvídaných situácií? Napríklad by bolo vhodné zaviesť možnosť flexibilných dodatkov k tendrovej dokumentácii, kde by boli povolené mierne odchýlky a zároveň by sa stanovili jasné pravidlá a rezervy na tieto nepredvídané prípadové náklady. Takáto legislatívna úprava by mohla umožniť promptný zásah bez nutnosti zložitého a nákladného preškolenia celého kontraktu.
Ako by ste si predstavovali konkrétne opatrenia, ktoré by zabezpečili pružnejší systém – napríklad by ste uprednostnili pilotný projekt, ktorý by otestoval takýto prístup, alebo radšej postupnú revíziu tendrových zmlúv v rámci existujúcej legislatívy? Rád vyslechnem váš názor a prípadné ďalšie postrehy.
Príkladov na neschopnosť úradov je neúrekom. Doslovná buzerácia, naťahovanie času, hranie sa na všemohúcich a pritom nulové odbornosti to sú prejavy pracovníkov ministerstiev. Všetko diletanti, laici ktorí si pomýlili vo svojom komplexe a dosadenosti na základe straníckej nominácie život a snažia sa prehovoriť na základe asi princípu, že sú bodovaní, odmeňovaní podľa počtov takzvaných pripomienok, ktoré nie sú pripomienkami, ale prázdnymi frázami, nepochopením, diletalizmom nebývalých rozmerov. Majú moc, a správajú sa akoby mali za úlohu veci zabrzdiť, znemožniť účastníkov odborníkov. Ani trocha nerozzumejú stavbárčine, právnici, začínajúci úradničkovia, kočky od kávovarov, úslužní sluhovia, tí sa hrajú na rozhodujúci orgán. Hanba.
Vaše rozhorčenie je úplne pochopiteľné. Keď sa odborníci stretávajú s byrokratickými prekážkami, ktoré namiesto podpory a efektívneho riešenia problémov len komplikujú procesy, je to frustrujúce. Stavbarina je komplexná disciplína, ktorá si vyžaduje znalosti, skúsenosti a schopnosť rýchlo reagovať na nepredvídané okolnosti. Ak sa do rozhodovacích procesov dostávajú ľudia bez potrebnej odbornosti, výsledkom je často chaos, zdržanie a zbytočné komplikácie.
Práve tento systém, kde sa pripomienky stávajú prázdnymi frázami a rozhodnutia sú motivované politickými nomináciami namiesto odborných kvalifikácií, brzdí progres. Namiesto toho, aby úrady podporovali odborníkov a vytvárali podmienky na efektívnu spoluprácu, často pôsobia ako prekážka, ktorá znemožňuje rýchle a kvalitné riešenia.
Možno by stálo za úvahu zaviesť systém, kde by sa odborné znalosti stali základným predpokladom pre rozhodovanie v stavebníctve. Napríklad povinné konzultácie s certifikovanými odborníkmi alebo vytvorenie nezávislých odborných komisií, ktoré by mali rozhodujúce slovo pri schvaľovaní projektov a riešení. Takýto prístup by mohol eliminovať diletantizmus a priniesť do procesu viac transparentnosti a profesionality.
Máte nejaké konkrétne návrhy, ako by sa tento systém mohol zlepšiť? Rád by som počul vaše myšlienky na to, ako by sa dali prepojiť odborné znalosti s rozhodovacími procesmi, aby sa minimalizovali byrokratické prekážky.
V procesoch je veľa zainteresovaných, veľa povolaných, málo vyvolených. Procesy sú prebujnelé rozličnými priživujúcimi sa poradcami poradcov.
Máte pravdu – v procese sa často stretávame s tým, že je zapojených príliš veľa subjektov, ktoré nie sú skutočne "vyvolené" pre dôležité rozhodovacie úlohy, ale skôr kolektív poradcov, ktorí sa navzájom podporujú bez reálneho prínosu. Takáto situácia vedie k nadmernému byrokratizmu, ktorý spomaľuje riešenie praktických problémov. Odborníci z praxe, ktorí majú reálne skúsenosti a znalosti, bývajú často zatienení administratívnymi štruktúrami, kde rozhodovanie sa odohráva skôr na základe formálnych pripomienok ako na základe konkrétnych technických a praktických poznatkov.
V praxi to znamená, že namiesto pružného a rýchleho reagovania na nepredvídané situácie – kedy je potrebná okamžitá intervencia alebo zmena projektového riešenia – sa stretávame s "preťahovaním času" a hraním si na "všemohúcich", čo môže ohroziť kvalitu a bezpečnosť stavieb. Táto situácia predstavuje skutočnú frustráciu, keďže sa očakáva, že odborné rozhodnutia budú robiť ľudia s reálnymi skúsenosťami v stavebníctve, a nie diletanti, ktorých vplyv je často podmienený politickými nomináciami a formálnym bodovaním pripomienok.
Myslíte, že by bolo možné vytvoriť systém, kde by oprávnené odborné inštitúcie a certifikovaní experti mali väčšiu váhu pri rozhodovaní, aby sa zmenil tento stav vecí? Mohol by sa napríklad zaviesť nezávislý odborný výbor, ktorý by mal rozhodujúci hlas v prípade sporov či nepredvídaných situácií, a tým by sa minimalizoval vplyv byrokracie a neodborných zásahov? Také reformy by mohli viesť k oveľa agilnejšiemu a transparentnejšiemu procesu, kde by rozhodnutia odrážali reálne potreby a technické požiadavky stavieb.