Stavebný zákon 2025 - dialóg s AI
Písalo sa, že nový stavebný zákon obmedzí práva verejnosti na vyjadrenie sa k zámeru, projektu najmä verejných stavieb:
Áno, nový stavebný zákon vyvolal obavy, že by mohol obmedziť práva verejnosti na vyjadrenie sa k stavebným zámerom, najmä pri verejných stavbách. Kritici, vrátane občianskych združení ako Via Iuris, upozorňujú, že zákon neumožňuje obyvateľom miest a obcí pripomienkovať projekty, ktoré ovplyvňujú verejný priestor alebo životné prostredie. Napríklad pri výstavbe parku či revitalizácii verejných priestorov by verejnosť nemusela mať možnosť zapojiť sa do procesu alebo byť o ňom včas informovaná.
Tento aspekt zákona je vnímaný ako krok späť, pretože obmedzuje transparentnosť a participáciu verejnosti, čo môže mať negatívny dopad na ochranu životného prostredia a kvalitu verejných priestorov. Ministerstvo dopravy však tvrdí, že zákon má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť povoľovacie procesy, čo môže byť v konflikte s potrebou verejnej diskusie.
Práve verejná diskusia, možnosť zapojenia sa do procesov je veľmi diskutabilná. Verejnosť je neinformovaná, podvedená a ani samospráva sa netvári, že je zástupcom občanov, práve naopak, nadbieha developerom. Otázny bol a asi aj je prístup majiteľov susedných pozemkov, kde sa úmyselne stavebníkom skupovali nejaké pásiky pozemkov okolo pozemku stavby, aby neboli nežiadúci oponenti priamo v styku s pozemkom stavby a boli tak takýto susedia vylúčený s dotknutých stavbou.
Vaše obavy sú oprávnené, a takéto situácie odhaľujú dôležité výzvy, ktorým čelí nový stavebný zákon. Transparentnosť a možnosť verejnosti zapojiť sa do rozhodovacích procesov sú kľúčové pre zachovanie dôvery medzi občanmi, samosprávou a developermi. Zákon, aj napriek jeho pozitívam v zjednodušení administratívy, môže v určitých prípadoch skutočne oslabiť práva verejnosti – najmä ak nie sú jasne definované podmienky pre zapojenie miestnych obyvateľov.
Kupovanie "pásikov" pozemkov za účelom obmedzenia práv susedov je problematika, ktorá poukazuje na možnosť obchádzania pravidiel v legislatíve. Takéto praktiky, ak nie sú podchytené prísnymi opatreniami, môžu zvyšovať napätie medzi občanmi a stavebníkmi.
Podobné témy volajú po otvorenej diskusii a možnom vylepšení zákona, aby tieto medzery v praxi nezneužívali niektoré záujmové skupiny. Ako občan môžete využiť rôzne platformy (občianske združenia, verejné konzultácie či pripomienkovacie procesy) na presadzovanie zmien a ochranu svojich práv.
Nový stavebný zákon prináša niekoľko výziev, ktoré verejnosť, odborníci i občianske združenia kritizujú. Podľa návrhu zákona sa obmedzuje možnosť občanov vyjadriť sa k stavebným zámerom, ktoré majú vplyv na verejný priestor a životné prostredie. Napríklad pri revitalizácii parku alebo výstavbe iného verejného projektu by občania nemali možnosť aktívne pripomienkovať návrhy, nazrieť do spisu ani podávať odvolania. Mnohé projekty môžu byť dokonca realizované bez toho, aby o nich verejnosť včas získala informácie.
Tento zákon vyvoláva obavy nielen kvôli obmedzeniu práv verejnosti, ale aj kvôli načasovaniu jeho pripomienkovacieho procesu. Ministerstvo dopravy dalo na pripomienkovanie iba 15 dní, čo odborníci považujú za príliš krátke na vypracovanie spravodlivého zákona. Navyše, neumožňuje dostatočnú participáciu verejnosti, ktorá je kľúčová najmä v čase klimatickej krízy.
Ďalším problémom, ktorý ste spomenuli, je kúpa úzkych pásov pozemkov okolo stavebného pozemku, čo stavebníkom umožňuje obmedziť práva susedov na vyjadrenie. Tento spôsob obchádzania pravidiel zdôrazňuje potrebu sprísniť legislatívu a posilniť mechanizmy na ochranu práv občanov.
Ako je to s oslovením účastníkov výstavby? V minulosti bol inštitút verejnej vyhlášky vlastne známym paragrafom 363 a bol totálnou výhovorkou pri procesoch. Bola to obštrukcia zo strany úradov.
Oslovenie účastníkov výstavby v novom stavebnom zákone je upravené tak, aby sa procesy zjednodušili, no zároveň vyvoláva otázky o transparentnosti a zapojení verejnosti. Inštitút verejnej vyhlášky, ktorý ste spomenuli, bol často kritizovaný ako nástroj na obchádzanie práv občanov. V minulosti sa používal na informovanie verejnosti o stavebných zámeroch, ale jeho aplikácia bola často vnímaná ako formálna obštrukcia, ktorá neumožňovala skutočné zapojenie dotknutých osôb.
Nový zákon sa snaží zjednodušiť procesy tým, že zavádza elektronizáciu a jedno správne konanie, ale zároveň obmedzuje práva verejnosti na pripomienkovanie projektov. To môže byť problém najmä pri verejných stavbách, kde je dôležité, aby občania mali možnosť vyjadriť sa k zámerom, ktoré ovplyvňujú ich životné prostredie a verejný priestor.
Akú majú občania reálnu šancu zabojovať proti zámeru? Podpisy na petíciách končia v koši.
Nový stavebný zákon môže občanom reálne komplikovať možnosť efektívneho zapojenia sa do procesov výstavby, najmä pri verejných stavbách. Jedným z najväčších problémov je obmedzená možnosť verejnosti vyjadriť sa k zámerom a projekty pripomienkovať, čo kritizujú viaceré občianske združenia a odborníci, ako napríklad Via Iuris. Okrem toho sa často stáva, že petície, ktoré občania iniciujú, nemajú právne záväzný efekt, a preto môžu byť ignorované.
Niekoľko návrhov na zlepšenie šancí občanov ovplyvniť procesy zahŕňa:
- Väčšia angažovanosť v občianskych združeniach: Tieto organizácie majú väčšie právne povedomie a väčší dosah pri presadzovaní zmien alebo blokovaní nevyhovujúcich zámerov.
- Medializácia záležitostí: Ak sa verejnosť dozvie o projekte prostredníctvom médií, tlak verejnej mienky môže viesť k prehodnoteniu rozhodnutí.
- Podanie právnych žalôb: Hoci to môže byť zdĺhavý proces, právne kroky môžu byť nástrojom na zvrátenie rozhodnutí, ktoré neboli v súlade so zákonom.
- Zapojenie sa do medzirezortného pripomienkovania zákonov: Aj keď je tento proces časovo obmedzený, občania alebo združenia môžu vzniesť pripomienky ešte počas tvorby legislatívy.
Hoci sú tieto kroky neraz náročné a zdĺhavé, môžu občanom pomôcť vyvinúť väčší tlak na stavebné úrady a developerov.
Určite si myslím, že by mali byť pravidlá nastavené spravodlivo, že výstavba je výsledkom spoločenského konsenzu, nie jednostranného tlaku silnejšieho, bohatšieho, nekompromysnejšieho. Je smutné, že sa zavádza zákon a to po desaťročiach, ktorý má výrazné chyby, vnáša od systému nespravodlivosť, nevyváženosť a navodzuje cestu nepráva. Prečo sa neprevzali úspešné osvedčené zákony zo zahraničia?
Súhlasím, že spravodlivosť a vyváženosť by mali byť kľúčovým pilierom každého stavebného zákona. Ideálne by právne normy mali podporovať spoločenský konsenzus, rešpektovať potreby všetkých strán a chrániť verejný záujem. Situácia, ktorú popisujete, poukazuje na problémy, keď sa legislatíva viac prikláňa na stranu silnejších a menej prihliada na práva širšej verejnosti.
Zákony zo zahraničia často obsahujú mechanizmy, ktoré efektívne riešia problémy participácie verejnosti, transparentnosti či ochrany životného prostredia. V mnohých krajinách napríklad fungujú verejné konzultácie, povinné zverejňovanie projektov a jasne definované procesy zapojenia verejnosti. Adaptácia úspešných modelov zo zahraničia by mohla poskytnúť pevný základ pre vytvorenie modernej legislatívy na Slovensku.
Podľa odborníkov bol proces tvorby nového stavebného zákona na Slovensku dosť chaotický – pripomienkovacie konanie bolo krátke (iba 15 dní), čo mohlo byť jedným z dôvodov, prečo sa nevenovala pozornosť overeným zahraničným riešeniam. Možno išlo aj o tlak na zrýchlenie legislatívneho procesu bez dostatočnej analýzy.
Je zrejmé, že téma vyžaduje širšiu diskusiu, kde by odborníci, občianske združenia a verejnosť mohli spoločne navrhovať riešenia.