3. Urbanizmus a architektúra nemôže a nesmie segregovať obyvateľov
dokonca musí rešpektovať aj záujmy domácich mazlíčkov. Nerealizujme stavby len pre krásu, pre pekné pohľadové fasády, na pohľad možno moderné, ale užívateľsky nemotorné, sebecké, prevádzkovo nedobré, zahľadené len do seba, kde človek je len malou stratenou stafážou obrieho konceptu, ale im dávajme prirodzenú potrebnú úlohu:
Slúžiť, nie byť na prázdny obdiv.
Nerobme zo stavieb a zo životného priestoru pamätníčky autorov, ale účelné a viacúčelové budovy, priestranstvá, urbanisticky väzobné účelné plochy s miestom pre každého, aj pre ťažko zdravotne postihnutých, pre malé deti, menej hybných dôchodcov, ale aj pre športovo založených, pre nápaditých ľudí, či pre menej vnímavého občana a pre cudzinca, pre a na obdiv a vnímanie, aby mu mesto nebolo dezorientačnou bariérou so spústou nástrah a omylových riešení, bez piktogramov, navigácií oznamov, dominánt. Ale aj pre sociálne izolované a všakovaké skupiny, lebo tie sú a aj budú, ako vygenerovaný prvok spoločnosti a najmä jej neschopnosti riešiť problém. Vyhnanie neznamená, že problém nebude existovať, bude len niekde inde a vráti sa.
Nie všetci obyvatelia sú a budú schopní držať tempo s vývojom civilizácie.
Nie všetci budú chcieť byť "smart". Lebo ľudí aj umelo dostávame do sociálne ťažkej situácie. Neodstrkujme nikoho. Nie každý je odborník na ekonomiku a právo, IT, zato však podvodníkov v tomto odbore je dosť a tí generujú sociálne dno a beznádej. Zabudnime na preexponovanú digitálnu spoločnosť, vráťme sa k jednoduchým a pôvodným a hlavne ľudským a logickým prirodzeným princípom. Nepodsúvajme im elektronické riešenia na všetko možné aj nemožné, ak nám zároveň zmizne ľudskosť, empatia. To je nanič. Vráťme už pri urbanizme, tvorbe prostredia ľudskú dimenziu. Lebo tá ma zásadný vplyv na budúce správanie sa človeka, užívateľa, človek stotožneného s prostredím, kde žije a chcel by žiť. Tu sú korene vzdoru, podstata vandalizmu, kriminality.
Pomáhajme ľuďom, čo to potrebujú,
od toho je tu človečenstvo, princíp prežitia, nie dodatočnými bezbariérovými úpravami, či nejakými naivnými finančnými balíčkami, ale riešme ich prirodzene a integrovane už samotným trasovaním, logickou líniou trás a koridorov, výškovým usporiadaním, s miestami na oddych, na zastavenie pre služby, pre športovisko, park, či zelenú zónu, kultúrny objekt, na dopravný uzol, na výrobu. Toto je úloha urbanizmu a architektúry. Spojiť sociálne, sociologické aspekty, tvorbu životného prostredia a najmä rešpektovanie prírody do nerozporuplného urbanizovaného prostredia. Riešiť v princípe bezbariérovosť, znevýhodnené skupiny občanov.